Group 5129
Vyhľadajte si
restaurant_FILL0_wght300_GRAD0_opsz48
Line 4
Zoradiť podľa: Dôležitosť

Vianočné tradície a zvyky na Slovensku

Ela Kaslu | 385 receptov

icon-facebook icon-instagram pinterest-p-brands print_FILL0_wght400_GRAD0_opsz48 favorite_FILL0_wght400_GRAD0_opsz48 mail_FILL0_wght300_GRAD0_opsz48
vianočné tradície zvyky
Ingrediencie

Vianočné tradície boli na našom území plné rituálov. Kedže naši predkovia boli roľníci, takmer všetky tieto rituály mali magický charakter, najmä aby sa zabezpečilo zdravie rodiny a dobrá úroda v nasledujúcom roku.  Aj keď roľníctvo z nášho spôsobu života takmer vymizlo, mnoho z pôvodných tradícií sa zachovalo a pretrvávajú v podobe veľkonočných zvykov a rituálov.

Poďme sa teda spolu pozrieť ako sa Vianoce slávia v súčasnosti v rôznych kútoch Slovenska. V prvom rade však treba povedať, že rozdiely v tradíciach v rôznych regiónoch už nie sú tak markatné ako kedysi. Ľudia odchádzajú za štúdiom, prácou, zakladajú si komunity a rodiny mimo svojho rodiska a rodičov  a s tým ide ruka v ruke okrem iného aj miešanie rodinných tradícií a zvyklostí.

Vianočné zvyky na Slovensku

Západné Slovensko

vianočné zvyky

Na západnom Slovensku (ale aj inde) sa obdobie adventu považuje za čas príprav. Typické je vypekanie vianočného pečiva a koláčov. Okrem lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov, šuhájd a pod. sú veľmi obľúbené sladké záviny (bejgle) plnené makom, mletými orechmi či kakaom, alebo tzv. štedrák – kysnutý koláč s viacerými náplňami – tvarohom, lekvárom, makom, orechmi a pod.

Samotná štedrá večera je v znamení polievky a rýb.  Na úvod nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok).

Čo sa týka polievky, najčastejšie sa pripravuje kapustnica s údeným mäsom a hubami, hubová polievka, alebo rybacia polievka halászle. V okolí Modry a na Záhorí nesmie chýbať šošovicová polievka nakyslo. Okrem šošovicovej sa stretneme aj hrachovou polievkou.

Ryba sa najčastejšie vypráža a podľa zvyklostí rodiny je to najčastejšie kapor alebo rybie filé alebo ryba pripravovaná na masle. Neodmysliteľnou prílohou je majonézový zemiakový šalát, alebo zemiakový šalát bez majonézy v sladko-kyslom náleve.  V niektorých oblastiach (napr. Topoľčany, Hlohovec, Partizánske) sa stretnete aj s tzv. opekancami – sladké pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom. Opekance sú pod mnohými inými názvami typickým vianočným pokrmom takmer vo všetkých oblastiach Slovenska.

losos
Grilovaný losos a turecký fazuľový šalát

Z ostatných zvykov za v niektorých rodinách zachovala rybia šupinka odložená v peňaženke (symbol hojnosti) či rozkrojenie jabĺčka pri štedrej večeri (ak bolo vo vnútri zdravé, zdravím bude po celý rok rodina požehnaná).

Stredné Slovensko

Stredné Slovensko a jeho rázovité oblasti sú tiež bohaté na Vianočné tradície.  V mnohých rodinách sa napr. stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka, či peniaz pod obrusom na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stole ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny.  Prvou a dôležitou časťou štedrovečerných rituálov je príhovor a modlitba najstaršieho príbuzného za celú rodinu. Potom nasledujú oblátky s medom a cesnakom.

Tradičnou vianočnou polievkou je na strednom slovensku určite kapustnica – opať na mnoho spôsobov, napr. s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina) alebo hríbová či slivková polievka (Rimavská Sobota). Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Zvykne sa podávať aj so zemiakovou kašou. 

Ako ďalšie prichádza na rad vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a zemiakový majonézový šalát.

V okolí Martina sa na štedrovečerný stôl dáva pečená hus alebo kačka, dokonca v niektorých oblastiach bryndza a chlieb.  V okolí Rimavskej Soboty sa robieva tzv. “slávnostný trojboj” – z kapusty, klobásy a jaterničiek.  A tak ako inde, nesmú chýbať sladké makové opekance, podávané ako dezert.

Na Orave sa hlavne vo viacgeneračných rodinách dodnes zachovalo mnoho z pôvodných vianočných zvykov – nohy stola zviazané reťazou, aby bola rodina stále pohromade,  zrno na vianočnom stole symbolizuje hojnosť.  Hospodárskym zvieratám sa dáva chlieb s medom aby boli zdravé.

Východné Slovensko

vianočné zvyky

Východniari  pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého je vhodné vzdať sa akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa ťažkým jedlám a venovať sa modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst a dokonca vianočný stromček sa ozdobuje až v tento deň.

Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných ktorí už nie sú medzi nimi.  Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom.

Vianočná polievka je opäť kapustová – s hubami a klobásou, hubová – nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka.

Na Zemplíne  nesmie v niektorých rodinách k polievke chýbať  tradičný “biely zemplínsky koláč” – je nasladko, ale podáva sa k slaným jedlám.

Vianočné jedlá sú tiež veľmi rozmanité – od rodiny  k rodine – jedávajú sa pirohy plnené zemiakmi a tvarohom či bryndzou, hrachová či fazuľová polievka, vyprážaná ryba a zemiakový šalát a v neposlednom rade makové opekance, alebo “bobaľky” – ako sa im na východe hovorí.

videorecept z lístkového cesta nutellový stromček
Videorecept – nutellový stromček z lístkového cesta

Nesmú chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti.  Pred štedrou večerou sa všetci členovia umyjú vo vode, v ktorej je hodená minca, aby boli zdraví a bohatí. Dievčatám sa medom značia na čelo krížiky aby boli dobré a aby ich chlapci ľúbili J   Po štedrej večeri chodia mladí a deti spievať koledy k susedom a rodine a za to dostanú malú odmenu.

V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. Januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je  tiež striktne pôstny. Z pôvodných zvykov sa niekde zachovalo nechávanie slamy pod stolom alebo reťaz okolo stola ako symbol súdržnosti rodiny.